Správnym gestám sa dá naučiť krutým výcvikom O neverbálnej komunikácii a gestikulovaní politikov hovoríme s Oľgou Škvareninovou z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo človek gestikuluje, keď rozpráva? Gesto je neoddeliteľnou súčasťou výpovede. Človek ním delí prejav na menšie časti alebo zdôrazňuje dôležité slovo či myšlienku. Reč bez gestikulácie je chladná. Nadmerná gestikulácia súvisí s temperamentom hovoriaceho, jeho emocionálnym vzrušením či afektom. Aj ľudia s nižším intelektom a ľudia, ktorí sa ťažšie vyjadrujú, viac gestikulujú. Človek si musí gestami väčšmi pomáhať aj vtedy, keď je veľmi unavený, nevie si spomenúť na vhodný výraz a snaží sa o čo najvýstižnejšie formulovanie myšlienky. Sú naši politici naučení gestikulovať? Prešli nejakým výcvikom? Mnohých z nich určite niekto upozorňuje, ako správne gestikulovať, ale nepredpokladám, že absolvovali dlhodobý tréning, akým prešli mnohí politici v západnej Európe či USA. V týchto krajinách je obvyklé, že podobné kurzy absolvujú aj televízni moderátori, manažéri, riaditelia a všetci tí, ktorí chcú byť v práci úspešní. Pozorujete politikov? Profesionálne len do tej miery, aby som získala nové podnety. Na prednáškach a seminároch analyzujem skôr neverbálnu komunikáciu našich moderátorov, ktorí nevychádzajú z analýz vždy pozitívne. Vzájomnú komunikáciu politikov a moderátorov rozoberáme s poslucháčmi z hľadiska primeranosti alebo neprimeranosti použitých výrazových prostriedkov, sledujeme, ako sa prejavuje na partnerovi napríklad nepokoj, snaha o dominanciu, kedy a ako moderátor zahnal politika do úzkych. Bývalý premiér Vladimír Mečiar sa často veľmi rozohnil, bol emotívny, ale gestá používal zriedka... Odhaliť Vladimíra Mečiara podľa gestikulácie je ťažké. Trvalo mi dosť dlho, kým som na ňom niečo vypozorovala. Keď sedí a rozpráva, zväčša sa drží operadla stoličky a opiera sa chrbtom o sedadlo. Takto sediaci človek dokáže ľahko štylizovať. Ide o „barličku“, ktorá mu pomáha vyjadrovať sa. Každý človek má nejakú „barličku“, ktorá mu umožňuje komunikovať aj v nepríjemných situáciách, dodáva mu pocit istoty a bezpečia. Mečiar kedysi zvykol točiť palcami, robil si „mlynček“. Toto gesto symbolizuje nudu alebo pohodu, či dokonca rozpaky, preto ho treba čítať len v symbióze s ostatnými časťami tela. Mečiarov prejav má po kompozičnej stránke začiatok, vyvrcholenie aj koniec. Nepoužíva veľa cudzích slov, rozpráva ideálne pre ľudí, ktorí ho volia. Politik, o ktorom sa často diskutuje, je Robert Fico. Gestikuluje primerane? V neverbálnej komunikácii mu asi niekto radí. Podobne ako on gestikuluje aj Mikuláš Dzurinda. Obaja hojne využívajú gesto s otvorenou dlaňou nasmerovanou na partnera. Je to gesto človeka, ktorému možno dôverovať, ktorý si rýchlo dokáže získať dôveru iných. Otvorená ruka a dlaň symbolizujú okrem čestnosti aj moc. Klamať pri takomto geste je veľmi ťažké. Obaja politici však toto gesto využívajú až príliš často a ich dlane sú potom priveľmi natočené na partnera, čo evokuje obranné gesto. Sila gesta s otvorenou dlaňou sa neprejavuje ani tak v jeho prudkosti, razantnosti a frekventovanosti, ale skôr vo využívaní podobných menších, decentných až takmer nenápadných gest, ktorými hovoriaci podčiarkuje slová. Okrem gestikulácie s otvorenou dlaňou sa ako vhodné odporúča aj gesto, pri ktorom je ruka natiahnutá k partnerovi, čo dobúrava agresivitu a predstavuje otvorenú komunikáciu. Dá sa vypozorovať, kedy človek hovorí pravdu a kedy klame? Najlepšie na očiach a na pohyboch tela. Nemci robili výskum s politikmi, ktorí nehovorili pravdu a zistili, že vtedy oveľa častejšie žmurkajú a ich zrenice sa vplyvom emocionálneho napätia, ktoré klamstvo prináša, rozširujú. Klamstvo šteklí, takže muži sa pri klamaní škrabkajú, šúchajú si nos, prechádzajú si pod ním jedným prstom. Ženy si prikladajú ruku k ústam a tiež dávajú prst pod nos. Z polohy tela možno určiť aj to, kto s nami vnútorne nesúhlasí, hoci verbálne dáva najavo súhlas. Takýto človek napríklad nebude mať rovinu svojho tela rovnobežnú s našou a celkovo zaujme nezhodnú polohu. Vy okamžite zistíte, keď vás niekto klame, alebo je falošný? Zväčša áno. O americkom prezidentovi Georgeovi Bushovi písali, že má veľmi nízke IQ. Vy ste hovorili, že menej inteligentný človek gestikuluje viac. Aako je na tom Bush junior? Videla som naživo jeho prejav pár dní po útokoch na New York a Washington. Bol to prejav štátnika. Nečítal z papiera, nepotreboval zbytočné „barličky“, neopieral sa o stôl, negestikuloval priveľa. Súvislo hovoril a nemal v prejave váhavé pauzy, aké majú naši politici. Kto ďalší zo zahraničných politikov gestikuluje dobre? Páčil sa mi bývalý francúzsky prezident François Mitterand. Ten mal vopred pripravený a premyslený nielen verbálny prejav, ale aj gestá. Aj gestá českého prezidenta Václava Havla sú zladené s prejavom, hoci sú preňho typické dlhé rušivé pauzy. Jeho ruka často smeruje k vrecku saka, čo je podľa francúzskych výskumov podvedomé gesto fajčiara. Bill Clinton sa dosť červenal. Takto sa prejavujú emócie, čo je ťažko odstrániteľné. Z rozborov neverbálnej komunikácie kandidátov na prezidenta USA vyplýva, že ľudia uprednostňujú politikov, ktorí sa počas televíznych diskusií dlhšie pozerajú do kamery, na tvári vyjadrujú pozitívne emócie, nedajú sa ľahko vyviesť z miery, sú perfektne oblečení a upravení, vždy vyzerajú sviežo, používajú všeobecne zrozumiteľné slová a slová, ktoré v poslucháčoch asociujú úspech. Odhadnete, o čom človek hovorí aj bez toho, aby ste ho počuli? Často, pretože ruky naozaj rozprávajú. Pri takejto interpretácii gest však nevyhnutne potrebujem vidieť aj mimiku hovoriaceho. Napríklad poklepanie po sluche môže naznačovať skvelý nápad alebo to, že partner je „blázon“. Toto gesto, ako i niektoré ďalšie, možno správne prečítať iba na pozadí mimiky. Gestá majú časový predstih pred rečou. Mikuláš Dzurinda raz hovoril o našom pripojení sa k Európskej únii. Najskôr naznačil rukami spájacie gesto a až potom nasledovalo sloveso. Keby ste si vypli zvuk, vycítili by ste, o čom hovorí. Vy teraz gestikulujete ako bežný človek. Kontrolujete sa, alebo je to spontánne? Teraz potrebujem gestikulovať, aby som sa vedela vyjadriť a aby ste z toho niečo mohli napísať. (smiech) Zvyknem sa kontrolovať na prednáškach. Ak urobím razantnejšie gesto ďalej od tela, všetci študenti uprú oči na mňa, sústredenejšie sledujú, čo hovorím. Vtedy v duchu zvažujem, či sila takéhoto gesta neprekryla verbálnu hodnotu výpovede. Je nejaký rozdiel medzi gestikuláciou mužov a žien? Áno, gestikulácia je úzko zviazaná s pohlavím a temperamentom človeka. Žena je dynamickejšia, ale robí menšie pohyby ako muž. Ten ich robí väčšie, ďalej od tela, sú však menej frekventované. Američania na vzorke desaťtisíc respondentov dokonca zistili, že najmenej gestikulujú modrookí muži a najviac hnedooké ženy. Je otázne, nakoľko bol tento výskum založený na vedeckej báze. Pokiaľ ide o temperament, živšie a prudšie gestikulujú cholerici a sangvinici ako melancholici a flegmatici. Podľa gesta sa údajne dá rozpoznať, či človek toho druhého podporuje, či s ním súhlasí. Niečo podobné by sa asi politikom dosť zišlo, aby vopred vedeli, kto je proti ich návrhom. Samozrejme, zhodný názor dávajú ľudia najavo nielen gestami, ale aj zrkadlením pohybov a polohy tela. Bolo to možné sledovať na bývalej hovorkyni premiéra Miriam Fiťmovej. Nádherná symbióza s Dzurindom – on urobil gesto a ona za ním v pozadí také isté nepatrné gesto naznačila. Dzurinda sa usmieval, nepatrný náznak úsmevu sa objavil aj na jej tvári. Podvedome ho takto neverbálne podporovala. Ak má šéf (i hocikto z nás) niekoho takého pri sebe, môže si gratulovať. Fiťmová bola pre Dzurindu veľkým darom. Neskôr toto zrkadlenie nebolo také evidentné, až prestalo úplne. Dalo sa tak predpokladať, že Fiťmová z Dzurindovho tímu odíde. Vyzerá to tak, že keď so šéfom súhlasia jeho podriadení, môže dochádzať až ku komickým situáciám – všetci gestikulujú rovnako... Dokonca to môže zájsť tak ďaleko, že nenapodobňujú len to, ako si sadne, stojí, gestikuluje alebo sa usmieva, ale snažia sa napodobniť aj hlasové kvality. Pred necelými tromi rokmi som mala dojem, že niektorí ministri a poslanci príliš napodobňovali intonáciu nášho premiéra. Pohybujeme len rukami? Nie, celým telom. Napríklad chodidlá ukazujú, či človek chce, alebo nechce s partnerom komunikovať. Pri komunikácii dvoch partnerov smerujú ich chodidlá k sebe. Keby som si teraz podvedome nasmerovala chodidlá k dverám, znamenalo by to, že chcem tento rozhovor ukončiť. Smerovanie chodidiel môžu sledovať aj novinári. Keď politik nemá k novinárovi nasmerované chodidlá, signalizuje mu tým, že nemá čas, alebo nechce, či nemôže dlho komunikovať a usiluje sa rozhovor čo najskôr ukončiť. Dobrý novinár musí vedieť presne určiť, ako dlho bude interview či tlačovka pokračovať. Vy sledujete chodidlá? Samozrejme. Ak stoja na ulici dve ženy a majú chodidlá nasmerované k sebe, rozhovor bude trvať ešte desať – dvadsať minút. Muž môže skočiť na pivo a manželka si to ani nevšimne. V jedných novinách som videla fotografiu nášho a ďalších dvoch premiérov. Dzurinda a jeden z premiérov mali chodidlá nasmerované k sebe. Ani jedno chodidlo nesmerovalo k tretiemu, čím bol z komunikácie absolútne vylúčený. Dovolím si tvrdiť, že na ďalšej fotografii, urobenej o päť minút neskôr, by komunikovali už len tí dvaja. To je všetko reč tela, ktorou komunikujeme mimovoľne, podvedome. Máte niektoré gestá naučené? Nie, ale dá sa to naučiť. Krutým výcvikom. Vo svojej praxi som sa stretla so Švajčiarom, ktorý absolvoval kurz neverbálnej komunikácie. Jeho firma mala veľké, ohromné úspechy, partneri ho podľa gest považovali za čestného, otvoreného človeka. On sám mi povedal, že ho tak iba naučili. Zhováral sa Richard Filipko Zdroj: Smena, 15.11.2001, s. 4-5. |
|||||||
|
|
