Oľga Škvareninová. Rozhovor. Slovenské príslovie hovorí: Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. V skutočnosti je toho omnoho viac, čo človeka prezrádza. Intuitívne tušíme povahové vlastnosti človeka, ktoré sme stretli iba raz. Niektorí tomu hovoria šiesty zmysel. Odborne sa to nazýva neverbálne komunikácia. PhDr. Oľga Škvareninová, CSc., sa jej profesionálne venuje už takmer 20 rokov. „Neverbálna komunikácia obsahuje veľmi veľa prostriedkov, ktoré sú vzájomne prepojené a v bežnom kontakte predstavujú až 60 % informácií o človeku”, hovorí Oľga Škvareninová. „Nemožno iba na základe napríklad jediného gesta uvažovať o charakterových vlastnostiach človeka, pretože ono odzrkadľuje len jeho momentálny psychický stav. Prostriedky neverbálnej komunikácie fungujú v symbióze. Patrí k nim vzdialenosť medzi komunikantmi, od ktorej sa odvíja aj to, ako slová človek zvolí, patrí tu poloha tela, napr. ako stojíme a ako sedíme, pohyby tela, tváre, očný kontakt, dotyk, ale aj farba hlasu a farba ako taká, vôňa a aj prostredie a partner, jeho vek a pohlavie. Pozitívne alebo negatívne nás môže ovplyvniť aj počasie a všetko okolo nás a samozrejme aj to, ako sa v danej chvíli cítime, čo prežívame.” Schopnosť presadiť sa a zaujať, získať prácu či dobrú zmluvu pre firmu je tiež súčasťou našej prezentácie. Do akej miery aj v tomto prípade pôsobí dobré zvládnutie neverbálnej komunikácie? Najnovšie výskumy ukazujú, že na konkurzoch iba 75 % predstavujú vedomosti a 25 % predstavuje schopnosť zaujať. Pre manažérov treba vyšpecifikovať tú oblasť neverbálnej komunikácie, ktorú 90 % ľudí podvedome vníma ako pozitívnu. Vtedy je komunikant milý, otvorený a priateľský, čo je dôležité napr. pri konkurzoch, prijatí do zamestnania atď. Dôležitý je najmä prvý dojem, ktorý sa vytvára v priebehu niekoľkých sekúnd. Pri nácviku neverbálnej komunikácie ide najskôr o umocnenie prvého dojmu a potom treba ďalším tréningom dosiahnuť, aby si človek, s ktorým sa rozprávame, priaznivý prvý dojem nezmenil na iný.  Vy sa nácvikom neverbálnej
komunikácie aj profesionálne venujete. Ako si získavate klientov?Nevyvíjam nijakú mimoriadnu iniciatívu, väčšinou ma spoločnosť, organizácia, klient osloví po odporúčaní iných, či po zhliadnutí mojich vystúpení v televízii. Oslovujú ma najmä klienti, ktorí zastávajú vysoké posty v našej spoločenskej hierarchii alebo tí, ktorí sa chcú prepracovať na vyšší post. Niekedy oslovím klienta ja, lebo vidím jeho osobnostné predpoklady a vôľu v dobrom slova zmysle na sebe pracovať. Spoluprácu s jednotlivcami uprednostňujem a momentálne ma to aj najviac baví. Aké sú výsledky vašej spolupráce? Sledujem svojich klientov a som si istá, že niekoľkých z nich čaká oslnivejšia kariéra. Jeden z nich dostal ponuku na vysoký post, ale zdôrazňujem, to nie je len vďaka našej spolupráci. Ten človek bol totiž predurčený hlavne svojou neverbálnou komunikáciou na takýto post, jeho vedomosti na to určite stačia – a navyše má aj osobný šarm či fluidum. Treba zdôrazniť, že na svojej verbálnej komunikácii ešte musí popracovať. Ako prebieha váš pracovný kontakt s klientom? Najskôr musím človeka dobre poznať. Nenápadne ho pozorujem pri bežnej komunikácii. Pri našom prvom stretnutí mi rozpráva o sebe, o svojej rodine atď. Ak ide o známu osobnosť z médií, uľahčuje mi to situáciu tým, že ju mám možnosť vopred sledovať v televízii či na fotografiách. Na základe týchto pozorovaní urobím tréningový program a klientovi poviem, čo robí dobre, či výborne a čím ovplyvňuje aj ďalších komunikantov a prostredie, napríklad politik svojím úsmevom ovplyvní aj moderátora a vytvára tak pohodovú atmosféru. Potom prechádzam k prostriedkom, ktoré treba zmeniť. Nikdy klienta nenútim, aby prijal všetky moje pripomienky. Ak mu poviem, že používa agresívne gestá a nevhodnú mimiku a jeho okolie to tak aj vníma, môže, ale nemusí to prijať aj on. Môže byť neverbálna komunikácia aj zneužitá? Áno. Napríklad človek, ktorý má pri vystúpení na verejnosti tmavé okuliare na očiach. Je to vynikajúci ťah na to, že nedokážeme určiť, či hovorí pravdu, alebo klame. Dokážeme totiž ovládať celé svoje telo okrem očí. Možno sa to dá jogou alebo iným špeciálnym tréningom, ktorý však nepoznám, ale z dostupnej literatúry viem, že je to nemožné. Aj z mojich výskumov vyplýva, že človeku, ktorý klame, sa lesknú oči inak, ako keď sa z niečoho teší. Vidieť to napríklad pri hre pokru, keď hráč, ktorý dostane dobrú kartu, to nechtiac ukáže vo svojich očiach. Podľa jedného anglického výskumu profesionálny hráč kariet ešte nikdy nevyhral, ak nemal na očiach okuliare.  Máte veľmi špecifický
vzťah k
športu. Nielenže pri jeho sledovaní relaxujete, ale futbaloví tréneri
sú predmetmi vašich výskumov neverbálnej komunikácie.Pri sledovaní športu naozaj relaxujem, ale najmä na futbalových tréneroch si všímam ich spôsob komunikácie s hráčmi, ich gestá, polohu tela a mimiku. Zaujal ma najmä jeden z nich, ktorý na ihrisku pôsobil pohybovo veľmi aktívne – možno až agresívne. Jeho gestá a neverbálna komunikácia vôbec však prezrádzali, že je to človek veľmi otvorený a vôbec nie agresívny v bežnej komunikácii. Osobný kontakt s ním ma v tom iba ubezpečil a presvedčil, že mnohí tréneri používajú neverbálnu komunikáciu na vyjadrenie svojho momentálneho stavu. Nezriedka ňou odbúravajú stres, ktorý počas zápasu prežívajú. Sledujete neverbálnu komunikáciu ľudí aj vo vašom každodennom mimopracovnom živote? V súkromí určite nie. Niekedy sa však musím prinútiť nepozorovať reč tela ľudí, s ktorými komunikujem. Pri vyučovaní a na skúškach opravujem najmä verbálnu stránku prejavu našich poslucháčov. Nerobilo by mi problémy opravovať ľudí neustále, ale kto by sa potom so mnou chcel rozprávať? Ste vysokoškolská profesorka, vyštudovali ste angličtinu a slovenčinu. Čím vás zaujala práve neverbálna komunikácia? Už počas vysokoškolského štúdia ma lákalo poodhaliť to, čo sa skrýva za slovami. Lebo tie nie vždy hovoria pravdu. Oslovila som teda známeho jazykovedca profesora Jozefa Mistríka, aby mi v tomto smere pomohol s mojou diplomovou prácou. V tom čase nebola u nás takmer žiadna literatúra o neverbálnej komunikácii, a tak som ju získavala výmenou za výrobky, ktoré sa dali kúpiť iba na Slovensku (krojované bábiky, bábiky zo šúpolia, paličkované čipky, kraslice atď.). Neskôr som nadviazala spoluprácu s Univerzitou vo Viedni a v Hamburgu. Časom som zistila, že neverbálna komunikácia je moja veľká láska – možno láska na celý život. Spoznali ste už v tomto smere dokonalého človeka? Nie, pretože nikto nie je dokonalý. Tu treba uviesť, že najlepšie vedia čítať a dorozumievať sa pomocou neverbálnej komunikácie deti. Výskumy zistili, že ak si dieťa pýta od iného dieťaťa hračku a má hlavu mierne naklonenú nabok, má väčší úspech ako dieťa, ktoré je impulzívnejšie. Aj dospelí, ktorí majú počas rozhovoru hlavu jemne naklonenú nabok, sú úspešnejší, ľahšie v živote dosiahnu, čo chcú a ostatní sú voči nim ústretovejší. Dajú s poznatky zo zahraničnej literatúry aplikovať aj na Slovákov? Dajú, ale nie automaticky. Poznatky v zahraničnej literatúre vychádzajú z iných kultúr a návody tam často slúžia na to, ako sa presadiť v tej príslušnej spoločnosti s ohľadom na charakter a temperament ľudí, ktorí tam žijú. Zahraničná literatúra mi veľmi pomáha, ale musí prejsť cez filter. Nemožno napríklad odporučiť, aby slovenskí muži gestikulovali aj sa pohybovali tak ako Američania. Aj niektoré gestá v inej kultúre znamenajú niečo úplne iné ako u nás. Spojenie palca a ukazováka u nás predstavuje, že je to o. k. V Nemecku je to však vulgárna nadávka. Ale čo by sme naopak mali preberať zo západnej kultúry, je úsmev a sebaovládanie. Slováci sa veľmi málo usmievajú, pôsobia skôr zachmúreným dojmom a často riešia veci horúcou hlavou. S úsmevom a sebaovládaním sa dá rýchlejšie presadiť a mnoho vecí sa dá vybaviť ľahšie. Zhovárala sa Martina Nízka Zdroj: Business Slovakia, júl – august 2003, s. 16-19. |
|||||||
|
|
